Petition richtet sich an: Petitionsausschuss des Europäischen Parlaments

Predkladateľ petície sa sťažuje na faktické neuplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov v sicílskom zákonodarstve (zákonná vyhláška č. 368 zo 6. septembra 2001), ktorými sa vykonáva smernica 1999/70/ES o pracovných zmluvách na dobu určitú v celej EÚ a s ktorými sú príslušné regionálne právne predpisy v rozpore, ako aj s právnymi predpismi Spoločenstva o práci na dobu určitú. Pracovníci (viac ako 5 000), o ktorých sa predkladateľ petície zmieňuje, sú verejní zamestnanci obcí, zdravotníckych orgánov, nemocníc rôznych stupňov a iných orgánov verejnej správy, predovšetkým v regióne Sicília. Pôvodne im bola priradená práca v rámci sociálnej služby (LSU/ASU) alebo práca vo verejnom záujme (PUC). Následne boli formou množstva právnych predpisov od 1990. rokov až do dnešného dňa preklasifikovaní na zamestnancov na dobu určitú. V týchto regionálnych právnych predpisoch sa povolilo obnovenie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, a to približne počas 28 rokov po roku 1990, čo je v rozpore s doložkou 5 smernice 1999/70/ES (neexistencia opatrení, ktorými sa ukladajú sankcie za zneužívanie zmlúv na dobu určitú dlhšiu ako 36 mesiacov). Kritika predkladateľa petície sa zameriava predovšetkým na regionálny zákon č. 17 z 28. decembra 2004, ktorý sicílske súdy používajú na zahmlievanie neuplatňovania vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica Spoločenstva, a uvádza, že podľa článku 77 ods. 2 regionálneho zákona č. 17 z 28. decembra 2004 sa na pracovníkov, ktorí odchádzajú z kategórie LSU/ASU, sa nevzťahuje štátna regulácia zamestnávania na dobu neurčitú. Ako dôkaz nesprávneho výkladu sicílskej judikatúry sa predkladateľ petície odvoláva na rozsudok kasačného súdu č. 25672 z 27. októbra 2013, ktorý potvrdil odvolanie sicílskeho dočasného pracovníka, ktorý vykonával bežné povinnosti v službe miestneho orgánu už mnoho rokov, požiadal o uznanie neobmedzeného charakteru jeho pracovného pomeru a následne o náhradu škody podľa vnútroštátnych právnych predpisov (zamestnávanie vo verejnom sektore na dobu neurčitú). Najvyšší súd tak zrušil rozsudok odvolacieho súdu v Palerme, ktorý tým, že si nesprávne vyložil prípad uvedenej zmluvy, „konštatoval, že nie v dočasných organizačných a výrobných požiadavkách miestneho orgánu, ale v politických a sociálnych požiadavkách zameraných na vymanenie sa zo sociálneho vzťahu, ktorý je typický pre sociálnu prácu, treba hľadať spôsob, akým daný zamestnanec získa odbornú zručnosť a kvalifikáciu“, vychádzajúc z doložky 2 (B) rámcovej dohody v prílohe k smernici 1999/70/ES pri odôvodnení jej neuplatňovania.